Odborne sa tomu hovorí entomofágia. Slovensky jednoducho hmyzožrútstvo. Aj keď nad dobre prepečeným cvrčkom väčšina spoluobčanov ohrnie nos, vo svete je pojedanie členov hmyzej ríše bežnou praxou.
Ham!
Ale pozor! Hmyz sa neje iba z núdze, ale i z čistého labužníctva.
Juhovýchodná Ázia je známa tým, že tam zjedia všetko, bez ohľadu na počet nôh, napríklad v Mexiku ho považujú skoro za národný pokrm a v Japonsku môžete dokonca kúpiť darčekové koše plné jedlého hmyzu. A Japonci nič také rozhodne nerobia z nejakého nedostatku. No a v poslednej dobe sa konzumácia hmyzích delikates stala obľúbenou u horných desaťtisíc.
Máloktorý iný živočíšny druh je taký výborný zdroj aminokyselín, zdraviu prospešných tukov, minerálov a chitínu polysacharidu, ktorý tvorí vonkajšiu kostru hmyzu a môže slúžiť ako náhrada vlákniny. Na rozdiel od iných živočíchov netvorí žiaden odpad a dá sa zjesť celý.
Vysoký obsah bielkovín a malé množstvo tuku robí z hmyzu veľmi diétne a zdravé jedlo. Netreba ho koreniť, má svoju špecifickú chuť po feromónoch.
Dali by ste si?
Recept z roku 1937
Ani v našich končinách nebola vždy konzumácia hmyzu tabu. V kuchárskej knihe Luisy Ondráčkovej z roku 1937 nájdete toto:
1/4 kg chrústov (pre 6 osôb) v studenej vode umytých vhoď do vriacej vody, pridaj všetku koreňovú zeleninu, kmín, trochu soli a nechaj v nej zapeniť jemno sekanú zelenú petržlenovú vňať. Vodu z chrústov sceď, zalej ju pripravenou zásmažku a nechaj chvíľu povariti. Potom zakvedluj do polievky 2 žĺtky so 6 lyžicami hustej smotanyAko chutí hmyz?
Zvyčajne sa konzumujú larvy, nymfy, kukly a vajíčka, u niektorých druhov aj dospelé jedince. Takže: vedeli ste napríklad, že mravce chutia ako oriešky, osy ako borovicové semená, vajíčka znakoplaviek ako kaviár, múčne červy ako celozrný chlieb alebo že húsenice súmračníkov chutia ako oškvarky?
Tak čo? Skúsite sa zbaviť predsudkov a zahryznete sa do prepečeného cvrčka?
Entomofág začiatočník si najprv musí uvedomiť, že nie každý hmyz je dobrý na tanier. Na svete je známych okolo jeden a pol tisíca druhov jedlého hmyzu, ale napríklad ten zo slovenských, chemicky ošetrovaných polí, príliš vhodný nie je.
Neklesajte na mysli! Našťastie existujú takzvané hmyzie farmy, kde frčí produkcia jedlého hmyzu vo veľkom – aj keď kmeňovými zákazníkmi nie sú hmyzie reštaurácie ani pokrokové domácnosti, ale chovatelia a zoologické záhrady.
Nie je to nič pre vás?
Možno niečo hmyzie jete a ani o tom nemusíte vedieť. V potravinárstve sa bežne používa látka E120, košenila alebo karmín. Všetky tri názvy označujú prírodné červené farbivo, ktoré sa získava zo samičiek červca nopálového, ich sušením, pomletím a vylúhovaním. Nájdete ho v ovocných džemoch,jahodovom jogurte, zmrzline, čokoláde, limonádach, cukríkoch, ale aj šunke a párkoch. Dokonca aj sójových.